Autor je poslanec NR SR a podpredseda Progresívneho Slovenska
Je v poriadku – priam chvályhodné – pripomínať si koniec druhej svetovej vojny.
Dalo sa to, samozrejme, urobiť aj inde ako v krajine, ktorá ju pomohla rozpútať (Sovietsky zväz zaútočil na Poľsko v koordinácii s Hitlerom).
No hlavná výčitka voči konaniu Roberta Fica je ešte vážnejšia: symbolickým prihlásením sa k zverstvám, ktoré Vladimir Putin pácha na Ukrajine, vyťahuje Slovensko z jadra Európy, a to presne v čase, keď sa toto podujalo vytvoriť NATO pri obrane štátov kontinentu.
Nikdy nie je dobrý čas znepriateliť si drvivú väčšinu členských krajín EÚ, no Robert Fico si vybral ten najhorší možný.
To je odkaz na úsilie skupiny členských krajín vymyslieť Plán B pre prípad, že sa Spojené štáty už nebudú podieľať na obrane Európy.
Zdôrazňujem „Plán B“, pretože NATO naďalej funguje a verím, že bude aj po odchode Donalda Trumpa.
No pokiaľ je súčasný prezident pri moci, americké záruky nemožno brať ako garantované.
Aj nová smernica ministra obrany USA hovorí, že NATO by malo prejsť pod európske vedenie. Spojené štáty by podľa neho mali podporovať, no už nie viesť, vojenské operácie na starom kontinente. Aby bolo jasné, že to myslí vážne, avizuje nová vláda stiahnutie asi desaťtisíc amerických vojakov z Európy.
To predstavuje obrovskú zmenu oproti súčasnosti. Čo to bude znamenať pre aliančné a národné obranné plány, obranné rozpočty, zloženie či veľkosť ozbrojených síl európskych krajín, nikto v tomto štádiu presne nevie.
Ale viaceré krajiny – denník Financial Times spomína Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu a nordické krajiny – medzi sebou už začali neformálne konzultácie o krokoch potrebných na nahradenie USA pri obrane Európy. Sú to zväčša tie isté krajiny ako tie, ktoré pripravujú mierové sily pre Ukrajinu v prípade prímeria.
Rodiaca sa „koalícia ochotných“ podporovať Ukrajinu je v zásade tá istá ako tá, ktorá vedie prípravy na obranu Európy bez USA.
Inými slovami, na tých stretnutiach v Paríži, Londýne či Bruseli vzniká zárodok zoskupenia, ktoré v prípade najhoršieho scenára v budúcnosti nahradí NATO. Ak by sa takýto scenár naplnil, bola by to nielen pre Európu, ale konkrétne pre Slovensko existenčná zmena.
Neutralita je čistá ilúzia
Sme relatívne malou krajinou na periférii NATO a EÚ, priamo na hranici s krajinou vo vojne. Už od čias pred vstupom do aliancie máme vyrátané, že brániť sa čisto svojpomocne by nás stálo neporovnateľne viac, ako to robiť so spojencami, nehovoriac o šanciach na úspech.
Neutralita v našej časti sveta je čistá ilúzia. Ako povedal v čase vstupu do NATO Peter Weiss, dlhoročný šéf Strany demokratickej ľavice: „Kto by nám ju garantoval? V koho záujme by bola?“
Na tieto otázky sme si zodpovedali vstupom do aliancie, ktorá sa nám však teraz mení pred očami.
Máme v podstate tri možnosti: ak budeme mať šťastie, NATO prežije Trumpa, Rusko za jeho vládnutia nič proti Aliancii nepodnikne a my pokračujeme ďalej. Ak to aliancia neprežije v jej súčasnej podobe, buď sa staneme súčasťou niečoho, čo ju nahradí, alebo sa po niekoľkých dekádach opäť pretĺkame sami. Tentokrát však s Vladimirom Putinom takpovediac „za plotom“.
Je zodpovednosťou štátnikov dúfať v to najlepšie no plánovať na ten horší prípad, čo v našom prípade znamená pracovať na vstupe do záložnej koalície, ktorá by v prípade potreby mohla nahradiť NATO.
Preto sa vlády, ako napríklad tá česká, usilovali o prizvatie do koalície ochotných – lebo nechcú ostať bez bezpečnostných záruk v prípade, ak zodpovednosť za obranu kontinentu prejde z NATO na nové zoskupenie. Treba to brať tak trochu ako hru o to, kto zostane stáť a kto sedieť, keď sa preruší hudba.
Čierna ovca a Európa plus-mínus
Robert Fico robí všetko pre to, aby sme zostali stáť mimo. Keď aj raz dostal pozvánku, hneď na prvú konverzáciu ešte minulý rok v Paríži o tom, ako viac pomôcť Ukrajine, zaklamal o obsahu konverzácií, aby vykreslil jej účastníkov ako vojnových štváčov. Na žiadnu ďalšiu ho už nepozvali.
Náš premiér svoje konanie nielenže neoľutoval a neprehodnotil, on ešte pritvrdil. Svojou účasťou na oslavách v Moskve – ktorú všetci iní lídri v Európe odmietli, lebo väčšina ju správne vníma ako súčasť Putinovej hry o legitimizáciu ruskej agresie voči Ukrajine – z nás vedome robí čiernu ovcu Európy.
Výsledky na seba nenechávajú čakať. Prednedávnom poskytol fínsky prezident Alex Stubb rozhovor pre CNN, v ktorom otvorene hovoril o novej Európe, ktorá sa rodí pod tlakom Vladimira Putina z Východu a Donalda Trumpa zo Západu.
Nazval ju Európou „plus-mínus“, do ktorej pribudnú Veľká Británia, Nórsko a Island, a z ktorej vypadnú „dosť problematické Maďarsko a Slovensko“.
Zaradenie spomínaných troch dáva zmysel. Veľká Británia je vojenskou mocnosťou globálneho významu, Nórsko dôkladne vyzbrojeným susedom Ruska a Island dôležitý pre svoju polohu pre prípadné obranné operácie. Všetky tri krajiny sú dnes členmi NATO.
Tlak na vyradenie Maďarska a Slovenska z budúcej kolektívnej obrany nie je aktom urazenosti, v očiach zvyšku Európy sa na nás jednoducho nedá spoľahnúť.
Agenti Ruska
To je to, čo nepochopil Peter Pellegrini, ktorý z prezidentského paláca s tónom prísneho učiteľa pokarhal zúčastnené krajiny ako „pseudoskupinky“, lebo konajú v neformálnej koalícii ochotných a nie na pôdoryse celej EÚ. No prečo asi?
Veď tradičnou preferenciou Nemecka či Francúzska bolo do veľkých rozhodnutí vždy zapojiť Európsku úniu. To však platilo do doby, kým ju (aspoň vo vzťahu k niektorým obranným témam) Viktor Orbán neznefunkčnil, ostatné mesiace aj s pomocou Roberta Fica.
Maďarská vláda roky blokuje kompenzáciu z fondu Európskej únie za vojenskú techniku odovzdanú Ukrajine. Slovensko tým pripravila o vyše 200 miliónov eur. Vo vzťahu k Rusku koná Orbán ako jeho predĺžená ruka. Nedávno si napríklad vynútil uvoľnenie sankcií na ľudí blízkych obľúbeným oligarchom Kremľa.
Zvyšok EÚ dlho podozrieval Maďarsko – a teraz už aj Slovensko – že prezrádzajú Rusku, koho sa Únia chystá zaradiť na sankčný zoznam, čím umožňujú Putinovým oligarchom včas prepísať majetok.
Drvivá väčšina európskych krajín sa pri budovaní záložného plánu obrany Európy rozhodla postupovať mimo formálneho rámca EÚ, v neformálnej koalícii bez Maďarska a Slovenska.
Nik rozumný by do dôležitých plánov, ako prežiť, nezaradil vládu otvorene kolaborujúcu s Ruskom. Vládu, o ktorej si nemôže byť istý, či by sa v prípade ruskej agresie postavila na správnu stranu. Môže a musí nás to mrzieť. Ale ak hľadáme vinníka, tak ten bude 9. mája v Moskve po boku Vladimira Putina.
